Súčasná motivácia? Strach. Zmeniť sa to dá

Ak by sme hľadali to najvýstižnejšie slovo pre dobu, ktorú žijeme, bolo by to slovo „rýchlosť“. Jej charakteristickými črtami sú globalizácia, rozvoj technológií, vysoké nároky spotrebiteľov, silná konkurencia. Všetky tieto skutočnosti majú vplyv i na fungovanie firiem a organizácií. Ak chce firma prežiť, musí sa prispôsobiť. Lepšie povedané, prispôsobiť sa musia ľudia, ktorí sú jej súčasťou. No potrebujú aj výraznú podporu zo strany zamestnávateľa. Je ňou motivácia.

Súčasná motivácia Strach. Zmeniť sa to dá (ilustračné foto – zdroj: unsplash.com)

Sú to práve pracovníci a spolupracovníci, ktorí by mali držať krok s dobou a neustále sa jej prispôsobovať. Reagovať na zmeny okamžite a zároveň ich vhodne integrovať do chodu. V každej situácii si zachovať rozvahu, triezvy úsudok, mať chuť sa neustále učiť, zdokonaľovať a hlavne zostať pozitívne naladení. Je to niekedy náročné pre človeka, ktorý chce všetko čo robí, robiť najlepšie ako vie.

Dopyt po ľuďoch spĺňajúcich tieto kritéria je veľký. Každá organizácia práve preto potrebuje mať schopných vedúcich, manažérov, ktorí dokážu využiť svoje schopnosti a zručnosti v jej prospech, získať si takých ľudí, byť príkladom a hlavne motivovať a vytvárať motivačné prostredie. Všetky snahy potom vyústia k podávaniu maximálnych výkonov. Snahou každej firmy je stabilita, prosperita, schopnosť pružne sa prispôsobovať situácii na trhu a tvorivo reagovať na jeho podnety. Prax dokazuje, že je to možné uskutočniť len tam, kde funguje zohratý a vzájomne sa rešpektujúci tím pracovníkov, spokojných nielen so svojou prácou, ale aj zodpovedajúcim finančným ocenením. V úspešných spoločnostiach je už v súčasnosti overené, že prvoradou úlohou je vytváranie a udržiavanie priaznivého pracovného prostredia, správnej motivácie a zvolenie právneho spôsobu vedenia ľudí.

Vedenie ľudí patrí do kategórie činností, pri ktorých je dosahovanie cieľov uskutočňované prostredníctvom ľudí, respektíve s ľuďmi. Vedenie sa vyvíja z myšlienky, že ten kto vedie, motivuje. Motivácia je veľmi zložitý pojem, ktorý sa týka celej rady snáh, túžob, potrieb, prianí a ďalších faktorov. Manažéri motivujú pracovníkov vytváraním prostredia, ktoré by malo na nich pôsobiť tak, aby chceli prispievať k dosahovaniu spoločných cieľov. Ľudia sú motivovaní k dosiahnutiu cieľa vtedy, keď veria v jeho hodnotu a pokiaľ sa môžu presvedčiť, že to čo robia im pomáha dosiahnuť cieľ. Bez motivácie to nejde!

Podnety k motivácii môžu byť v princípe dvojaké – vnútorné a vonkajšie.

Vonkajšie podnety sú také, ktoré sa zvyčajne spájajú s personálnou politikou spoločnosti, kvalitou pracovného prostredia v materiálnej aj ľudskej rovine,  spôsobením nadriadených, kolegov či klientov.

Medzi nástroje vonkajšej motivácie patria:
• finančné benefity – nadštandardný plat, odmeny, preplácanie niektorých zdravotných nákladov, príspevky na dôchodkové poistenie, na oblečenie, ubytovanie, cestovné náklady, regeneráciu a pod. (viacerí odborníci sa zhodujú, že v tomto prípade naozaj „peniaze nie sú všetko“ a existujú silnejšie motivačné nástroje),
• participatívny štýl vedenia tímu,
• zapájanie spolupracovníkov do zviditeľňovania firmy, zainteresovanie do úspechov organizácie,
• ponechanie veľkej miery samostatnosti a zodpovednosti pri riešení pracovných úloh s ponukou nadriadeného byť k dispozícii na konzultovanie,
• vyhodnocovanie výsledkov a následná pochvala, uznanie kvality práce, objektívna a konštruktívna spätná väzba na pracovné výkony,
• vytváranie priateľskej, neformálnej atmosféry na pracovisku,
• tímová práca na projektoch (kolegovia sa motivujú navzájom),
• vyhradený čas vedúceho venovaný podriadenému so snahou o hľadanie riešení pracovných problémov,
• teambuildingové aktivity,
• využívanie technického vybavenia aj na súkromné účely (služobné auto, notebook, mobil, softvér a pod.),
• vzdelávanie, (obchodné zručnosti, NLP coaching)
• flexibilný pracovný čas,
• rekreačné zariadenia a pobyty.

Ak sme v pozíciu vedúceho alebo aspoň máme kompetencie rozhodovať v niektorej z týchto oblastí, je to viac-menej v našich rukách. Ako však zlepšiť tieto faktory, ak ide o radového spolupracovníka? Je potrebné komunikovať so svojim vedúcim a nadriadenými o tom, čo by ho vedelo motivovať, vysvetľovať, aké je to dôležité a ako by to mohlo pomôcť celému pracovnému tímu. Určite však vnímame, že možnosti zmeniť vonkajšie faktory podporujúce motiváciu sú z pohľadu bežného človeka limitované. Rovnako tušíme, že tá správna motivácia ide zvnútra – z vlastnej sebarealizácie, z nášho vlastného potešenia z dobre vykonanej práce, z potešenia spolupracovať so šikovnými ľuďmi, zo zmysluplného a úspešného projektu či milých slov klienta, ktorému ste poskytli kvalitnú službu, z dobrých referencií. Finančná odmena, služobný notebook potešia, no len na chvíľu. Ak chýba vnútorná motivácia, nadšenie vyprchá veľmi rýchlo.

Motivácia vyplývajúca z vnútorných duševných procesov je veľmi komplikovaná oblasť, ktorú rozoberať prináleží erudovaným psychológom. Skúsme si v skratke rozdeliť faktory vnútornej motivácie na dve zásadné skupiny – tie vyplývajúce zo strachu a tie ostatné. Strach zo straty postavenia, strach zo straty práce, strach z vylúčenia z pracovného kolektívu a nepochopenia, strach z finančnej neistoty, strach z vlastného zlyhania, strach zo straty sebaúcty – to všetko sú veľmi silné motivačné faktory, ktoré nás ženú vpred. Tento motív je s nami ľuďmi snáď odjakživa – vďaka strachu sa vieme vybičovať k neuveriteľnému výkonu podobne, ako keď naši predkovia celé tisícročia dokázali utiecť pred medveďom či hrdlačili od svitu do mrku na poli, aby uživili rodinu. Funguje to. Motivácia zo strachu je fajn, keď chcete uskočiť valiacej sa prekážke či čeliť násilníkovi na ulici. Pre dlhodobé ciele je tento druh motivácie zničujúci.

Čokoľvek, čo nevychádza z nášho vnútorného presvedčenia, z podstaty nášho „ja“, ale, naopak, vychádza zo strachu, nás totiž nikdy úplne nenasýti pocitom šťastia či spokojnosti. Dočasné eliminovanie strachu úspechom je ako závislosť. Čím viac úspechov sme dosiahli, tým viac ich v budúcnosti potrebujeme, aby sme cítili uspokojenie. Snáď preto tak často stretávame premotivovaných ľudí, ktorí svojim pracovným nasadením kompenzujú nedostatok prirodzenej sebadôvery, ľudí, ktorých šťastie (žiaľ, len chvíľkové) závisí od pracovného úspechu, postavenia, dosiahnutých výsledkov. Stávame sa otrokmi vlastnej ctižiadostivosti, pracujeme stále viac a, paradoxne, pocitu uspokojenia je stále menej. Obávam sa, že preto, že hľadáme v nesprávnej skupine motivačných faktorov – tej zo strachu. Kde teda hľadať motiváciu? Myslím, že nepoviem nič nové – v sebe.

Poznajme svoje kvality! Na nich postavme svoje šťastie a úspech! Tešme sa z každej dobre urobenej práce, chváľme svojich kolegov a odmeňme samých seba. Aj na malých veciach záleží – veď pri nich celá motivácia vlastne začína. Ak v práci nevieme nájsť dostatok pozitívnej vnútornej motivácie aj napriek našej snahe meniť veci k lepšiemu, nájdime si inú, takú, čo nás bude napĺňať. Robiť svoju prácu so zanietením je omnoho príjemnejšie, ako sa ňou pretĺkať s nevôľou. Prečo si nevybrať?

Lucia Svetlíková